Expozície

  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia

    Prvá zachovaná písomna správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohl'adom hraníc chotára. V roku 1299 získava Prešov, Veľký Šariš a Sabinov mestské privilégiá od Ondreja III. V tomto období je už mesto súdne i správne nezávislé od šarišských županov. Orgány mestskej správy sa rozširujú a ustal'ujú, mesto získava od Ladislava V. v roku 1453 erb, používa svoju pečať, pokračuje vo výstavbe opevnenia - stáva sa významným stredovekým mestom so všetkými atribútmi prosperujúceho slobodného král'ovského mesta.

     Read More
  • Historické hodiny

    Historické hodiny predstavujúce spojenie vedy a umenia majú od samého začiatku nielen technickú, ale aj estetickú funkciu - merať čas čo najpresnejšie a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Meranie času bolo predmetom záujmu človeka už v staroveku, kedy si ľudia určovali čas podľa slnka a hviezd. Prvými prístrojmi na meranie času boli rôzne typy slnečných, vodných, pieskových, ortuťových či sviečkových hodín. Mnohé z nich pretrvali až do novoveku (napr. slnečné alebo presýpacie hodiny). Tieto elementárne prístroje na meranie času boli nahradené vynálezom kolieskových mechanických hodín, ktorých vývoj sa uberal od najstarších mohutných železných vežových hodín a orlojov v 13. – 14. storočí, k prvým interiérovým hodinám, ktoré sa objavili na začiatku 15. storočia. Výrobcovia hodinových strojov a výrobcovia hodinových skriniek úzko spolupracovali až do konca 17. storočia. V 18. a 19. storočí s rozvojom hodinárstva sa začali špecializovať.

     Read More
  • Historické zbrane

    Odkedy človek začal používat' nástroje, boli medzi nimi také, ktoré sa dali použit' ako zbrane. Spočiatku slúžili predovšetkým na lov, neskôr sa začalo bojovat' o majetok, hranice, územia. Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. storočia do 20. storočia. Vyčlenené obdobie je na jednej strane ohraničené najstaršími exponátmi, ktoré múzeum vlastní, na druhej strane prudkým rozvojom priemyselnej výroby zbraní pre potreby armád koncom 19. storočia. Výstava umožňuje spoznat' druhovú rozmanitost' exponátov,technický vývoj, ale aj remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov.

     Read More
  • Historický nábytok a interiérové doplnky

    V interiéri vstupnej siene, na poschodí mestského paláca Rákociovcov, je pôvodná renesančná architektúra /stĺpy, klenby, krb/ zo 17. storočia. Nábytok z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu. Z konca 18. storočia je intarzovaný stolík a tiež súprava sedacieho nábytku so stolíkom. Nábytok z 19. storočia je zastúpený empírovou súpravou dvoch kresiel a stolíka s ebenovou dyhou a intarziou, drevenou truhlicou s bohatou rezbárskou výzdobou, kreslo s vyšívaným čalúnením a kreslom zdobeným portrétmi významných osobností uhorských dejín vyrobené pri príležitosti osláv milénia.

     Read More
  • Mikuláš Moyzes

    Záver expozície  dejín mesta Prešova je venovaná významnej osobnosti, hudobnému skladateľovi, pedagógovi a organistovi Mikulášovi Moyzesovi, ktorý najplodnejšie obdobie svojho života prežil v Prešove /1908 – 1944/. Pri vzniku ČSR ako predseda Slovenskej národnej rady v Prešove organizuje slovenské školstvo, kultúru, hudobný a spoločenský život. Bol správcom štátneho učiteľského ústavu, profesorom hudby a vedúcou osobnosťou kultúrnych spolkov v Prešove i na Slovensku.

     Read More
  • Neživá príroda

    Expozícia Neživá príroda bola návštevníkovi sprístupnená v roku 2014. Ponúka pohľad do geologickej minulosti regiónu Prešov. Prináša poznatky o spôsobe ťažby a získavania soli, približuje zašlú slávu dobývania nášho jediného drahokamu, drahého opálu. Expozícia tiež návštevníkovi približuje spôsoby získavania nerastných surovín, ako aj ich všestranné využitie. Prostredníctvom vystavených exponátov skamenelín sa ponára do minulosti a ponúka obraz života pred mnohými miliónmi rokov.

     Read More
  • Salašníctvo na Šariši

    salasSalašníctvo, na Šariši „bačovstvo“, je karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Pôvodnými nositeľmi a šíriteľmi tejto pastierskej kultúry boli Valasi a Karakačania, na Šariši Rusíni..

     Read More
  • Soľnobanské čipky

    Národopisná expozícia s názvom Soľnobanské čipky sprístupňuje návštevníkom segment materiálnej kultúry, korene ktorého  siahajú do konca 16. storočia s kontinuálnou tradíciou dodnes.

    Čipka ako ochranno-dekoračný prvok  odevu sa v okolí Soľnej Bane začína šíriť medzi ľudom na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov (Soós). Tradícia hovorí o čipkárkach z Talianska, ktorých úlohou bola príprava vena pre nevesty zo spomínaného rodu. Remeslu, či skôr umeleckému remeslu, sa však priučili aj ženy baníkov i remeselníkov a paličkovaná čipka, ako vedľajšia forma zárobku, začala naplno prekvitať.

     Read More
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku

    Expozícia začína všeobecným úvodom o platidlách, kde na prvých paneloch vystavujeme najstaršie nálezy mincí z Prešova a okolia a mince viažúce sa k regiónu. Najstaršou je keltská tetradrachma z 2. pol. 2. stor. pr. Kr. Vzácne sú rímske cisárske strieborné denáre z prelomu letopočtov z hromadného nálezu na Mičurinovej ulici v Prešove. Zlaté dukáty dopĺňajú vzácne núdzové platidlá z obdobia protihabsburských stavovských povstaní – polturáky razené v Prešove – Eper bloky a papierové platidlá z revolučných rokov 1848-1849 tlačené aj v Sabinove. Základ expozície tvoria tématické celky venované korunovej mene od jej vzniku r. 1892.

     Read More
  • Z dejín hasičstva na Slovensku

    Po piatich rokoch absentovania jedinej celoslovenskej stálej expozície venovanej histórii hasičstva a hasičskej techniky na Slovensku bola 4. mája tohto roku v Krajskom múzeu v Prešove opäť  sprístupnená   výstava s týmto zameraním. Nadväzuje tak na expozíciu Človek a oheň – minulosť a prítomnosť požiarnej ochrany  na Slovensku, ktorá bola pre verejnosť otvorená v prešovskom Múzeu 12.októbra 1978. Vznikla ako výsledok celoživotného zberateľského úsilia popredného činovníka v požiarnickom hnutí Prešovčana Pavla Košíka /1902 – 1981/, ktorý svoju početnú súkromnú zbierku venoval vtedajšiemu Múzeu SRR v Prešove. Stala sa základom nového zbierkového fondu a následne aj stálej expozície.

     Read More
  • Z pokolenia na pokolenie

    Z pokolenia na pokolenie- história materiálnej a duchovnej kultúry Šarišskej dediny.

    Historické územie Šariša je neprerušovane osídľované od Slovanského obdobia. V 13.st je toto územie osídľované nemeckými kolonistami a v 14. st. severozápadnú karpatskú oblasť ovplyvnila kolonizácia podľa valaského práva, ktorá v regióne Šariša doznieva ešte v 18. st. Ľudová kultúra tohto regiónu si udržala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter, doplnený čiastočne o chov dobytka a oviec.

     Read More
  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia
  • Historické hodiny
  • Historické zbrane
  • Historický nábytok a interiérové doplnky
  • Mikuláš Moyzes
  • Neživá príroda
  • Salašníctvo na Šariši
  • Soľnobanské čipky
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku
  • Z dejín hasičstva na Slovensku
  • Z pokolenia na pokolenie
Betlehemy z dielne Jána Bencúra PDF Tlačiť E-mail
Realizované výstavy

Záujemcom o ľudovú tvorbu iste nie je potrebné meno Jána Bencúra obzvlášť pripomínať. No ako sa hovorí: "Opakovanie matka múdrosti." a tak sme si dovolili predstaviť Vám pána umelca v nasledujúcich riadkoch.

Mgr. Ján Bencúr sa narodil 28. decembra 1941 v Solivare a pochádza zo siedmich detí. Jeho vzťah k drevu, ako sám spomína, sa vyvíjal už od detstva. V blízkosti rodného domu pri Slanom potoku rástlo množstvo vŕb, jelší, z ktorých už ako malý chlapec strúhal jednoduché píšťalky, bakule, hokejky. Samotný materiál, jeho skladbu, tvrdosť a prácu s ním pomohli mladému Janovi prehĺbiť a precítiť jeho otec, dedo a tesár Bela.

Popri svojej učiteľskej profesii sa teda majster súbežne s množstvom iných záľub venuje práci s drevom a rohovinou. Dominantou jeho tvorby sa stávajú motívy bačovstva, ľudová rozprávka a Vianoce. Dedovská zručnosť, znalosť materiálu a obdiv k starým majstrom umožnila rezbárovi vytvoriť výnimočné dielo insitnej tvorby v regióne, pohyblivý betlehem. Ústredný motív narodenia Ježiša Krista s Máriou a Jozefom v maštali je doplnený o solivarské reálie. "Živý" viacdielný súbor zmenšených stavieb vtiahne diváka do minulosti a umožní mu aspoň čiastočne nahliadnuť do tvrdého, no zároveň tak plného a vrúcneho života na dedine. Dominantou sa tak stáva ťažba soli v solivarskom gapli ťahaného záprahom volov. Pohybom však ožívajú aj ďalšie výjavy, vodný mlyn, kováčska vyhňa či zvonica.

Výstavou Betlehemy z dielne Jána Bancúra však autor prezentuje to najmenšie zo svojej tvorby. Kolekcia trinástich betlehemov predstavuje materiálovú i výrazovo pestrú škálu ústredného motívu Vianoc, narodenie Krista. Samotný materiál predurčil ako s ním bude majster pracovať a aké miesto v mozaike figúr a symbolov obsiahne, a tak máme možnosť pozrieť sa na betlehem zemitej orechovej farby, jasnú sosnu, farbami pretkanú slivku či rezbárom najmilšiu lipu. Zaujímavosťou je určite aj betlehemček vyrobený zo samorastu poškodenej čerešne.

Najmenším dielkom v zbierke je betlehem zhotovený z kravského kopyta, v ktorom je samotný výjav z rohoviny uložený. Pozornosť určite upúta drevené dielko majstra umiestnené vo volskom rohu. Figurálny vinšovník s jasličkami v rukách predstavuje reminiscenciu na autorovu mladosť. Pozornejší návštevníci budú mať možnosť zhliadnuť aj najsledovanejšieho slovenského orla Arnolda, teda Aničku. Symbolom jednoty a snahy o porozumenie a zblíženie sa pre majstra rezbára sa stala hvezdáreň situovaná na poľsko-slovensko-ukrajinskom pohraničí v Roztokoch.

Touto výstavou by sme Vám radi v mene kolektívu pracovníkov Krajského múzea v Prešove zapriali príjemné prežitie Vianočných sviatkov a všetko dobré do Nového roka 2015.

dsc_1780dsc_1781dsc_1789

 
Zriaďovateľská listina Krajského múzea - dodatok
Piatok, 10 Február 2017
Zriaďovateľská listina v prílohe.