Zbierka - Botanika Tlačiť

Zbierka Botaniky tvorila od počiatkov múzea integrálnu súčasť zbierky prírodovedného oddelenia. Rastlinný materiál sa nadobúdal pre potreby vznikajúcich expozícií, a preto v tomto období nemôžeme hovoriť o cielených výskumoch zameraných na vybrané rastlinné spoločenstvá či lokality. Základy zbierky boli budované v spolupráci s externými spolupracovníkmi. Začiatkom 50. rokov 20. Storočia sa do zbierok múzea dostali zbery V. Pospíšila. Jedným z najcennejších súborov botanického materiálu z počiatkov tvorby zbierky je herbárová časť Fridricha Hažlinského, venovaná riasam a lišajníkom, získaná od L. Demčáka. Zvýšená intenzita v oblasti zberu materiálu nastala v druhej polovici 60. rokov prijatím Antona Kollára na miesto botanika. Popri samotných terénnych zberoch zbierku obohatili aj nákupy botanického materiálu od floristických nadšencov. Za zmienku nepochybne stojí súbor vyšších rastlín od A. Galla. V roku 1977 na uvoľnenú pozíciu nastúpil Ľudovít Dostál, ktorý ešte ako pracovník Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove zbieral vzácne i chránené druhy pre potreby múzea. Nadobudnutý materiál dokumentuje stav lokalít i vedecko-výskumné úlohy prírodovedného oddelenia zamerané na výskum flóry východného Slovenska. Terénne zbery rastlinného materiálu prebiehali v Šarišskej vrchovine, Prešovskej kotline, Slanských vrchoch, Branisku, Levočských vrchoch, Čergove a Košickej kotline. Materiálovo sú podložené aj vzdialenejšie oblasti Ľubovnianskej vrchoviny, Popradskej kotliny, Spišskej Magury, Nízkych Beskýd, Vihorlatu, Bukovských vrchov či Východoslovenskej nížiny. Zbierku tvorí unikátny materiál vymedzenej zberateľskej oblasti, ktorý v rámci štyroch dekád existencie prírodovedného oddelenia zhromaždili nadšenci a botanická osobnosť slovenského a európskeho významu Ľudovít Dostál. Na základe jeho zberov rozlíšil A. Plocek nový druh alchemilky Alchemilla ludovitiana (Alchemilka Ľudovítova) a jeho floristické údaje boli významným príspevkom k rozšíreniu mnohých druhov pre dielo Flóra Slovenska a slúžili aj pri spracovaní 5. zväzku Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. Dodnes je zbierka múzea jedinečným zdrojom k poznaniu flóry východného Slovenska a často už aj zaniknutých lokalít a biotopov. V súčasnej dobe múzeum nezamestnáva žiadneho botanika, intenzívne však spolupracuje s Botanickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) pri tvorbe ďalších zväzkov publikácie Flóra Slovenska VI/4 a VI/2 (Flóra Slovenska VI/4 v rámci projektu VEGA č. 0008/13) a na štúdium a spracovanie vypožičalo Botanickému ústavu 3277 položiek. Ku koncu roka 2014 múzeum evidovalo pod 707. evidenčnými číslami 23 777 herbárových položiek.

Mgr. Lukáš Jonov