Neživá príroda Tlačiť
Napísal Mgr. Igor Lazorík   
Piatok, 12 Február 2016 13:38

Expozícia Neživá príroda bola návštevníkovi sprístupnená v roku 2014. Ponúka pohľad do geologickej minulosti regiónu Prešov. Prináša poznatky o spôsobe ťažby a získavania soli, približuje zašlú slávu dobývania nášho jediného drahokamu, drahého opálu. Expozícia tiež návštevníkovi približuje spôsoby získavania nerastných surovín, ako aj ich všestranné využitie. Prostredníctvom vystavených exponátov skamenelín sa ponára do minulosti a ponúka obraz života pred mnohými miliónmi rokov.

Neživá príroda od nepamäti fascinovala ľudí na celom svete. Poskytuje nám obrovské množstvo surovín, ktoré sú potrebné pre náš každodenný život. Neživou prírodou sa podrobne zaoberá vedná disciplína – geológia. Je to náuka o vývoji a stavbe Zeme a jej najvrchnejšej časti, zemskej kôry. Základom poznania v geológii je poznanie minerálov a hornín. Hornina je prírodnina zložená z jedného a viac minerálov. Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme tri základné typy hornín: vyvreté, usadené a premenené.

Soľ

Soľ je nevyhnutnou súčasťou nášho života. Príbeh soľného ložiska v oblasti Soľná Baňa sa začal mnoho miliónov rokov do minulosti, v čase keď africký kontinent začal svoju púť smerom na sever k Európe. Ložisko soli, ktoré sa nachádza pri niekdajšej obci Soľná Baňa (dnes mestská časť Prešova), je jediné v minulosti ťažené ložisko soli na Slovensku. Soľ sa tu dobývala banským spôsobom už od roku 1572 šachtou Leopold hlbokou 113 metrov. Okrem dobre známeho výskytu soli pri Soľnej Bani bolo v polovici minulého storočia nájdené ešte jedno ložisko pri obci Zbudza neďaleko Michaloviec. Vekovo ide o čosi mladšie ložisko, ktorého vznik sa datuje asi na obdobie pred 13 až 14 miliónmi rokov. Nanešťastie toto ložisko nebolo nikdy otvorené. Spoločnosť Solivary ukončila ťažbu soli v Prešove v roku 2009.

Opál

Asi najznámejší z pomedzi slovenských opálov je drahý opál z Dubíka neďaleko obce Červenica. Je vzácny tým, že sa v ňom prejavuje hra farieb, tzv. opalizácia. Prvopočiatky ťažby dubníckych opálov sú pomerne nejasné. Predpokladá sa, že boli predmetom dobývania už počas rímskych čias. Prvú písomnú zmienku o dubníckych opáloch máme až z roku 1597, kedy cisár Rudolf II. vydal povolenie na ťažbu Albertovi Magnusovi z Vratislavy. Na Dubníku sa okrem vzácneho drahého opálu vyskytujú častejšie sklený a mliečny opál. Sklený opál má charakteristický lastúrnatý lom a je úplne priehľadný. Na vzduch ale priehľadnosť stráca a stáva sa matným. Okrem Dubníka nachádzame opály na viacerých lokalitách stredného a východné Slovenska. Známe sú predovšetkým výskyty drevného opálu pri obci Povrazník (Veporské vrchy), či mäsový opál z okolia Herlian.

História našej krajiny bola úzko spätá s rozšírenou banskou činnosťou. Boli to predovšetkým ložiská zlata a striebra v Kremnických a Štiavnických vrchoch, ktoré výrazne prispeli k rozvoju baníctva na našom území. Pri hľadaní nový nerastných zdrojov vybudovalo sa mnoho prieskumných banských diel. Ich úlohou bolo preskúmať zásoby rúd v danej oblasti a zhodnotiť ich možnú ťažbu. Podobné prieskumné dielo bolo v minulosti vybudované aj neďaleko Prešova pri obci Zlatá Baňa. Ťažba antimonitových rúd v priestore severne od Zlatej Bane má nejasné počiatky. Od roku 1840 do roku 1861 tu ťažil Ludvig von Corzan. V rokoch 1983-1990 sa realizoval na ložisku Zlatá Baňa prieskum na Pb-Zn rudy. Vyrazilo sa niekoľko prieskumných štôlní – Gemerka, Mária a štôlňa č. 3. Realizácii týchto banských prác predchádzal rozsiahly vrtný prieskum územia. Na ložisku Zlatá Baňa bolo doteraz opísaných 173 druhov minerálov. Najrozšírenejšími sú tu pyrit, sfalerit, galenit, antimonit, markazit a chalkopyrit. Z nerudných prevažujú kremeň, dolomit, kalcit a ankerit.

Sopky

Vulkanické pohoria Východného Slovenska predstavujú Slanské vrchy a Vihorlat. Na ich zložení sa dominantne podieľa andezit. Ide o výlevnú vyvretú horninu sivej až tmavosivej farby s častými výrastlicami rozličných minerálov. Na východných svahoch Slanských vrchov sa nachádza viacero andezitových lomov. Spomenúť možno veľké aktívne lomy pri obciach Slanec a Vechec. Andezity a diorititové porfyrity, ktoré andezity sprevádzajú, obsahujú viacero druhov minerálov. Známe sú predovšetkým chabazit, danburit, stilbit a tridymit. Chabazit nachádzame ako pekné výrastlice v tvare kocky. Ich farba varíruje od bielej, svetložltej až po svetlozelenú. Medzi zberateľmi je obzvlášť cenená jeho odroda fakolit, ktorú tvoria mnohopočetné vzájomne prerastané kryštály. V andezitoch sa miestami vyskytujú aj guľovité agregáty kalcitu, pekné výrastlice andraditu, ale aj množstvo iných minerálov.

1234567