Salašníctvo na Šariši Tlačiť

salasSalašníctvo, na Šariši „bačovstvo“, je karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Pôvodnými nositeľmi a šíriteľmi tejto pastierskej kultúry boli Valasi a Karakačania, na Šariši Rusíni..

Pri tomto spôsobe salašníctva sa ovce pásli na vyššie položených, nevyužívaných horských pasienkoch – lesy, hole. Stáda oviec s pastiermi „juhasmi“ zostávali na paši aj cez noc a to tradične od sv. Juraja 24. spríla, kedy sa konal výhon na pašu, do jesene 29. septembra na Michala, niekedy do 26. októbra na Demetera, alebo podľa počasia na Martina 11. novembra. Táto forma pasenia, okrem využívania vlny, mäsa a kože bola zameraná hlavne na spracovanie ovčieho mlieka. Špeciálnymi salašníckymi mliečnymi výrobkami boli ovčí syr, bryndza, ovčie maslo, žinčica, neskôr aj oštiepky a parenica. V pracovných postupoch, náradí a terminológii spracovania ovčieho mlieka sa nám zachovalo najviac cudzích neslovanských výrazov, ktoré poukazujú na rozšírenie pastierstva z juhovýchodných Karpatských oblasti Európy – „geleta, putyra, rincka, komarňik, podišar, strunga, bryndza, urda“.

 

So šalašníctvom sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Základnou hospodárskou jednotkou salašníctva bol salaš „košar“ so všetkým živým i mŕtvym inventárom. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bol prístrešok pre baču „koliba“, s miestom na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov „komarňik s podišarom“, ohrada na nocovanie, ale aj dojenie oviec „košar so strungou“, strážne búdky „juhasov – koľibki“ a pomocné prístrešky pre hospodárske zvieratá chované na salaši – ošípané, teľce, kravy, kozy, psy a niekde aj hydina.

Ďalším najčastejšie využívaným produktom z oviec bola koža a vlna, z ktorej po spracovaní vyrábali domáce súkno – „postav“. Z tohto súkenného materiálu šili pre mužov nohavice „chološne“ i vrchné oblečenie pre ženy a mužov „huňki, čuhi a gubi“. Z kože kožušníci šili kožúšky pre mužov aj ženy a „serdaki“ – kužúšky bez rukávov.

Spôsob života nositeľov pastierskej kultúry v našom regióne vplýval aj na formovanie niektorých zložiek tradičnej kultúry. Vznikli osobité typy pastierskych piesní, tancov, zvykov a pastierskeho umenia. V obciach od vrcholu Minčola po západný chrbát Levočských vrchov v poriečí Torysy sa zrodil svetový unikát, bačovský hudobný nástroj „gajdica“, tanec „ovčí zdich“ a množstvo svojských zvykov, povier, čarovania a najmä bačovských piesní.

 

2223salas