Soľnobanské čipky Tlačiť

Národopisná expozícia s názvom Soľnobanské čipky sprístupňuje návštevníkom segment materiálnej kultúry, korene ktorého  siahajú do konca 16. storočia s kontinuálnou tradíciou dodnes.

Čipka ako ochranno-dekoračný prvok  odevu sa v okolí Soľnej Bane začína šíriť medzi ľudom na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov (Soós). Tradícia hovorí o čipkárkach z Talianska, ktorých úlohou bola príprava vena pre nevesty zo spomínaného rodu. Remeslu, či skôr umeleckému remeslu, sa však priučili aj ženy baníkov i remeselníkov a paličkovaná čipka, ako vedľajšia forma zárobku, začala naplno prekvitať.

Na taliansky pôvod paličkovania poukazuje okrem dodnes využívaných vzorov aj pôvodný názov „cingerľa“, odvodené od talianskeho „cingere“, čiže obklopiť, obložiť, podobne ako „klauzurína“, ktorým sa označuje zachytávanie nite o špendlík pri pletení „pikotiek“. 19. storočie prinieslo nástup priemyselne vyrábaných látok, ako aj ústup tradičného ľudového odevu a zdobené čepce časom vystriedali „chustky“ (šatky). Čipkárky však prispôsobili svoj sortiment novým podmienkam a možnostiam, čím zachovali tradíciu paličkovania v regióne Šariša aj pre ďalšie pokolenia.

 

Samotná expozícia ponúka návštevníkom možnosť zoznámiť sa so soľnobanskou čipkou v jej rozličných umelecko-remeselných prevedeniach, farebných variáciách, ornamentoch a formách. Od tradičného čipkovaného čepca, cez prikrývky, závesy a obrusy, až po dekoratívne dečky a okolká (uzavreté rámiky s výzdobou vo vnútri).

 

cipka_01cipka_02cipka_03cipka_04cipka_05