Expozície

  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia

    Prvá zachovaná písomna správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohl'adom hraníc chotára. V roku 1299 získava Prešov, Veľký Šariš a Sabinov mestské privilégiá od Ondreja III. V tomto období je už mesto súdne i správne nezávislé od šarišských županov. Orgány mestskej správy sa rozširujú a ustal'ujú, mesto získava od Ladislava V. v roku 1453 erb, používa svoju pečať, pokračuje vo výstavbe opevnenia - stáva sa významným stredovekým mestom so všetkými atribútmi prosperujúceho slobodného král'ovského mesta.

     Read More
  • Historické hodiny

    Historické hodiny predstavujúce spojenie vedy a umenia majú od samého začiatku nielen technickú, ale aj estetickú funkciu - merať čas čo najpresnejšie a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Meranie času bolo predmetom záujmu človeka už v staroveku, kedy si ľudia určovali čas podľa slnka a hviezd. Prvými prístrojmi na meranie času boli rôzne typy slnečných, vodných, pieskových, ortuťových či sviečkových hodín. Mnohé z nich pretrvali až do novoveku (napr. slnečné alebo presýpacie hodiny). Tieto elementárne prístroje na meranie času boli nahradené vynálezom kolieskových mechanických hodín, ktorých vývoj sa uberal od najstarších mohutných železných vežových hodín a orlojov v 13. – 14. storočí, k prvým interiérovým hodinám, ktoré sa objavili na začiatku 15. storočia. Výrobcovia hodinových strojov a výrobcovia hodinových skriniek úzko spolupracovali až do konca 17. storočia. V 18. a 19. storočí s rozvojom hodinárstva sa začali špecializovať.

     Read More
  • Historické zbrane

    Odkedy človek začal používat' nástroje, boli medzi nimi také, ktoré sa dali použit' ako zbrane. Spočiatku slúžili predovšetkým na lov, neskôr sa začalo bojovat' o majetok, hranice, územia. Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. storočia do 20. storočia. Vyčlenené obdobie je na jednej strane ohraničené najstaršími exponátmi, ktoré múzeum vlastní, na druhej strane prudkým rozvojom priemyselnej výroby zbraní pre potreby armád koncom 19. storočia. Výstava umožňuje spoznat' druhovú rozmanitost' exponátov,technický vývoj, ale aj remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov.

     Read More
  • Historický nábytok a interiérové doplnky

    V interiéri vstupnej siene, na poschodí mestského paláca Rákociovcov, je pôvodná renesančná architektúra /stĺpy, klenby, krb/ zo 17. storočia. Nábytok z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu. Z konca 18. storočia je intarzovaný stolík a tiež súprava sedacieho nábytku so stolíkom. Nábytok z 19. storočia je zastúpený empírovou súpravou dvoch kresiel a stolíka s ebenovou dyhou a intarziou, drevenou truhlicou s bohatou rezbárskou výzdobou, kreslo s vyšívaným čalúnením a kreslom zdobeným portrétmi významných osobností uhorských dejín vyrobené pri príležitosti osláv milénia.

     Read More
  • Mikuláš Moyzes

    Záver expozície  dejín mesta Prešova je venovaná významnej osobnosti, hudobnému skladateľovi, pedagógovi a organistovi Mikulášovi Moyzesovi, ktorý najplodnejšie obdobie svojho života prežil v Prešove /1908 – 1944/. Pri vzniku ČSR ako predseda Slovenskej národnej rady v Prešove organizuje slovenské školstvo, kultúru, hudobný a spoločenský život. Bol správcom štátneho učiteľského ústavu, profesorom hudby a vedúcou osobnosťou kultúrnych spolkov v Prešove i na Slovensku.

     Read More
  • Neživá príroda

    Expozícia Neživá príroda bola návštevníkovi sprístupnená v roku 2014. Ponúka pohľad do geologickej minulosti regiónu Prešov. Prináša poznatky o spôsobe ťažby a získavania soli, približuje zašlú slávu dobývania nášho jediného drahokamu, drahého opálu. Expozícia tiež návštevníkovi približuje spôsoby získavania nerastných surovín, ako aj ich všestranné využitie. Prostredníctvom vystavených exponátov skamenelín sa ponára do minulosti a ponúka obraz života pred mnohými miliónmi rokov.

     Read More
  • Salašníctvo na Šariši

    salasSalašníctvo, na Šariši „bačovstvo“, je karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Pôvodnými nositeľmi a šíriteľmi tejto pastierskej kultúry boli Valasi a Karakačania, na Šariši Rusíni..

     Read More
  • Soľnobanské čipky

    Národopisná expozícia s názvom Soľnobanské čipky sprístupňuje návštevníkom segment materiálnej kultúry, korene ktorého  siahajú do konca 16. storočia s kontinuálnou tradíciou dodnes.

    Čipka ako ochranno-dekoračný prvok  odevu sa v okolí Soľnej Bane začína šíriť medzi ľudom na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov (Soós). Tradícia hovorí o čipkárkach z Talianska, ktorých úlohou bola príprava vena pre nevesty zo spomínaného rodu. Remeslu, či skôr umeleckému remeslu, sa však priučili aj ženy baníkov i remeselníkov a paličkovaná čipka, ako vedľajšia forma zárobku, začala naplno prekvitať.

     Read More
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku

    Expozícia začína všeobecným úvodom o platidlách, kde na prvých paneloch vystavujeme najstaršie nálezy mincí z Prešova a okolia a mince viažúce sa k regiónu. Najstaršou je keltská tetradrachma z 2. pol. 2. stor. pr. Kr. Vzácne sú rímske cisárske strieborné denáre z prelomu letopočtov z hromadného nálezu na Mičurinovej ulici v Prešove. Zlaté dukáty dopĺňajú vzácne núdzové platidlá z obdobia protihabsburských stavovských povstaní – polturáky razené v Prešove – Eper bloky a papierové platidlá z revolučných rokov 1848-1849 tlačené aj v Sabinove. Základ expozície tvoria tématické celky venované korunovej mene od jej vzniku r. 1892.

     Read More
  • Z dejín hasičstva na Slovensku

    Po piatich rokoch absentovania jedinej celoslovenskej stálej expozície venovanej histórii hasičstva a hasičskej techniky na Slovensku bola 4. mája tohto roku v Krajskom múzeu v Prešove opäť  sprístupnená   výstava s týmto zameraním. Nadväzuje tak na expozíciu Človek a oheň – minulosť a prítomnosť požiarnej ochrany  na Slovensku, ktorá bola pre verejnosť otvorená v prešovskom Múzeu 12.októbra 1978. Vznikla ako výsledok celoživotného zberateľského úsilia popredného činovníka v požiarnickom hnutí Prešovčana Pavla Košíka /1902 – 1981/, ktorý svoju početnú súkromnú zbierku venoval vtedajšiemu Múzeu SRR v Prešove. Stala sa základom nového zbierkového fondu a následne aj stálej expozície.

     Read More
  • Z pokolenia na pokolenie

    Z pokolenia na pokolenie- história materiálnej a duchovnej kultúry Šarišskej dediny.

    Historické územie Šariša je neprerušovane osídľované od Slovanského obdobia. V 13.st je toto územie osídľované nemeckými kolonistami a v 14. st. severozápadnú karpatskú oblasť ovplyvnila kolonizácia podľa valaského práva, ktorá v regióne Šariša doznieva ešte v 18. st. Ľudová kultúra tohto regiónu si udržala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter, doplnený čiastočne o chov dobytka a oviec.

     Read More
  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia
  • Historické hodiny
  • Historické zbrane
  • Historický nábytok a interiérové doplnky
  • Mikuláš Moyzes
  • Neživá príroda
  • Salašníctvo na Šariši
  • Soľnobanské čipky
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku
  • Z dejín hasičstva na Slovensku
  • Z pokolenia na pokolenie
Kláštor augustiniánov vo Veľkom Šariši PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Pondelok, 17 Marec 2008 08:15

Kláštor augustiniánov – významná sakrálna pamiatka vo Veľkom Šariši

Cesta, ktorá kedysi spájala historický Veľký Šariš so Šarišským hradom, po ktorej sa odohrával obchod medzi jednotlivými krajinami a kultúrami, ponúkala výhodné podmienky pre osídlenie už v dávnych dobách. Blízkosť rieky Torysy a úrodné terasy, ktoré vytvorila, podmieňovali existenciu sídel po celom jej toku. Veľký Šariš je preto známou archeologickou lokalitou. V jeho rôznych podobách ho pozná vedecký i laický svet už z mladšieho paleolitu. Intenzita osídlenia stúpa hlavne v dobách neolitu. kedy si človek udomácnil prvé zvieratá a začal sa živiť poľnohospodárstvom. Z toho obdobia (okolo 5. tis. pred Kristom) nachádzame stopy prvého osídlenia aj na tzv. kaštielnej terase, kde sa dnes nachádza futbalové ihrisko. Život tam pretrval až do stredoveku. Výhodnú polohu využili aj stredovekí mnísi rádu augustiniánov, ktorí prišli do Veľkého Šariša na pozvanie uhorského kráľa Ladislava IV. Vznikol v talianskom Toskánsku a odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. Bolo vtedy zaužívaným zvykom, že kráľ obdaroval príchodzích pozemkami a rôznymi výhodami, čo bolo spísané v tzv. donačnej listine. Listina kráľa Ladislava IV. pochádza z roku 1274 – tento rok je zároveň rokom založenia kláštora vo Veľkom Šariši.

Z historických prameňov sa ďalej dozvedáme, že kláštor stál pod hradom Šariš. Ďalšie majetky vlastnil aj na hornej Toryse a že mal aj svoje pobočky – v Hrabkove a Bardejove. Mesto, kláštor a hrad pôsobili v regióne v úzkych vzájomných kontaktoch. Kláštor pôsobil ako centrum šírenia kultúry a vzdelania, hrad a slobodné kráľovské mesto Šariš (Sarus, Nagy Saros) mali svoje politické a mocenské postavenie. Preto aj radikálne spoločensko – politické zmeny našli svoj odraz na existencii a fungovaní prísneho mníšskeho rádu so stáročnou tradíciou. V polovici 16. storočia sa začalo šíriť reformačné hnutie nemeckého (augustiniánskeho!) mnícha Martina Luthera. K novému učeniu sa začali hlásiť aj východoslovenské mestá. Pravdepodobne pod týmto náporom zaniká aj stredoveký kláštor vo Veľkom Šariši. Jeho bezpečnosť už nemohli garantovať ani mesto ani hrad: mocenská pozícia centra Šarišskej župy sa definitívne presúva do Prešova a hrad sa dostáva do rúk šľachtického rodu Perényiovcov, ktorí sa rovnako hlásil k Lutherovej reforme. Odchod mníchov a zánik kláštora bol pravdepodobne náhly, napriek tomu pripravovaný a organizovaný. Celý archív kláštora bol prenesený do augustiniánskeho opátstva v Brne a všetky úžitkové a náboženské potreby odnesené do bezpečia. V kláštore ostali len hroby. Podobne zanikli aj filiálky kláštora v Hrabkove a Bardejove. Opustené budovy kláštora sa stali lacným a bohatým zdrojom stavebného materiálu. Najviac bol využitý pravdepodobne pri stavbe kaštieľa rodiny Rákocziovcov, ktorý stál na ľavej strane dnešného ihriska. V roku 1599 rodina rekonštruovala kláštornú kaplnku, zasvätila ju sv. Kunhute a prispôsobila si ju svojim potrebám. Zánik kláštora datujeme do druhej polovice 16. storočia.

Dlho sa viedli spory o tom, kde lokalizovať augustiniánsky kláštor známy len z historických prameňov. Profesionálne archeologické výskumy na Šarišskom hrade ukázali na možnosť existencie pustovne na hradnom kopci, nie však kláštora, ktorý prihliadnuc na jeho dôležitosť v súdobom svete potreboval samostatný komplex budov s pozemkami a hospodárskymi prístavbami, ktoré zabezpečovali jeho chod po ekonomickej stránke. Iné teórie hovorili o jeho existencii severozápadne od mesta Veľký Šariš, rovnako pod hradným kopcom. Archeologický výskum, realizovaný vo výskumnej sezóne roku 2003 Krajským múzeom v Prešove v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v juhovýchodnom rohu areálu cvičného futbalového ihriska, priniesol viaceré vecné dôkazy, že kláštor stál práve na onej kaštielnej terase, čo predpokladá nielen výhodná poloha voči mestu a hradu, ale i poloha na starej, už spomínanej historickej obchodnej ceste.

Pri regulácii potoka a oprave cestnej komunikácie v smere Medzany - Ostrovany narazili stavebníci na viacero ľudských kostrových pozostatkov, čo inšpirovalo odborníkov k realizácii výskumu. Už otvorením prvej sondy narazili pracovníci múzea na masívny kamenný múr, široký 1,4 metra a dlhý 24 metrov, situovaný v smere severovýchod – juhozápad. Úctyhodné rozmery odkrytého múru predpokladali už na začiatku mohutnú stavbu. V priebehu ďalšieho výskumu boli situované ďalšie sondy, ktorými aj zistila aj šírka objektu – má 11 metrov. Postupným prehlbovaním sond boli v kláštore zistené tri stavebné fázy, ktoré súviseli s jeho prestavbami a inováciami. Prvá fáza zachytáva vznik kláštora koncom 13. storočia a v 14. storočí. Tvoria ju masívne obvodové múry kláštora a v jeho interiéri stojace základové pätky nosných pilierov. Východný obvodový múr zodpovedá konštrukciou vnútornému členeniu. V jeho strede je portál s pätkami dvoch pilierov. V tom čase boli pred portálom pochovaní niekoľkí významní svetskí alebo cirkevní hodnostári, ktorých hroby označili súčasníci náhrobnými kameňmi. Jeden z nich je zdobený plastickým reliéfom znázorňujúcim kríž a iné kresťanské motívy. Pod ním pochovaný muž zomrel násilnou smrťou – jeho lebka je poznačená výraznou sečnou ranou. Druhá fáza dokumentuje menšie stavebné úpravy v interiéri kláštornej budovy v 14. - 15. storočí. Tvoria ju priečne murivá postavené z menších kameňov a niekoľko stavebných deštrukcií, ktoré vznikli pri rôznych úpravách. Tretia fáza znamená poslednú veľkú stavebnú úpravu na prelome 15. - 16. storočia. Vnútorné murivá a piliere prestali zrejme plniť svoju funkciu, pretože celá plocha bola prekrytá súvislou tehlovou dlažbou. Nad dlažbou na nachádzala hrubá vrstva stavebnej sutiny a kamenia, ktorá vznikla pri likvidácii kláštora, premiestňovaní stavebného materiálu a zarovnávaní terénu. Na ploche cvičného ihriska bol realizovaný aj geofyzikálny prieskum, ktorý dokázal existenciu rovnako rozsiahleho objektu neďaleko skúmanej plochy na severnej strane. To dokazuje prítomnosť ďalšieho kláštorného traktu, alebo prítomnosť zaniknutého kostola.

Stredoveký kláštor je významným archeologickým objavom nielen pre samotné mesto Veľký Šariš, ale aj pre širší región. Dopĺňa bohatú mozaiku sakrálnych stavieb na Slovensku a dokladá význam krajiny v stredoeurópskom priestore v stredoveku. Mestu sa naviac otvárajú nové možnosti spojené s prezentáciou kultúrnej pamiatky v čiastočne rekonštruovanej podobe, do ktorej ho chce uviesť projekt predložený Krajským múzeom v Prešove, vypracovaný v rámci programu Občianska voľba Pivovaru Šariš. Kláštor s historickým jadrom mesta a hradom by tak tvorili jeden pamiatkový a náučný celok, ktorý by výrazne obohatil turistickú trasu a súčasne prezentoval v priereze významné medzníky historického vývoja mesta.