Expozície

  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia

    Prvá zachovaná písomna správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohl'adom hraníc chotára. V roku 1299 získava Prešov, Veľký Šariš a Sabinov mestské privilégiá od Ondreja III. V tomto období je už mesto súdne i správne nezávislé od šarišských županov. Orgány mestskej správy sa rozširujú a ustal'ujú, mesto získava od Ladislava V. v roku 1453 erb, používa svoju pečať, pokračuje vo výstavbe opevnenia - stáva sa významným stredovekým mestom so všetkými atribútmi prosperujúceho slobodného král'ovského mesta.

     Read More
  • Historické hodiny

    Historické hodiny predstavujúce spojenie vedy a umenia majú od samého začiatku nielen technickú, ale aj estetickú funkciu - merať čas čo najpresnejšie a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Meranie času bolo predmetom záujmu človeka už v staroveku, kedy si ľudia určovali čas podľa slnka a hviezd. Prvými prístrojmi na meranie času boli rôzne typy slnečných, vodných, pieskových, ortuťových či sviečkových hodín. Mnohé z nich pretrvali až do novoveku (napr. slnečné alebo presýpacie hodiny). Tieto elementárne prístroje na meranie času boli nahradené vynálezom kolieskových mechanických hodín, ktorých vývoj sa uberal od najstarších mohutných železných vežových hodín a orlojov v 13. – 14. storočí, k prvým interiérovým hodinám, ktoré sa objavili na začiatku 15. storočia. Výrobcovia hodinových strojov a výrobcovia hodinových skriniek úzko spolupracovali až do konca 17. storočia. V 18. a 19. storočí s rozvojom hodinárstva sa začali špecializovať.

     Read More
  • Historické zbrane

    Odkedy človek začal používat' nástroje, boli medzi nimi také, ktoré sa dali použit' ako zbrane. Spočiatku slúžili predovšetkým na lov, neskôr sa začalo bojovat' o majetok, hranice, územia. Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. storočia do 20. storočia. Vyčlenené obdobie je na jednej strane ohraničené najstaršími exponátmi, ktoré múzeum vlastní, na druhej strane prudkým rozvojom priemyselnej výroby zbraní pre potreby armád koncom 19. storočia. Výstava umožňuje spoznat' druhovú rozmanitost' exponátov,technický vývoj, ale aj remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov.

     Read More
  • Historický nábytok a interiérové doplnky

    V interiéri vstupnej siene, na poschodí mestského paláca Rákociovcov, je pôvodná renesančná architektúra /stĺpy, klenby, krb/ zo 17. storočia. Nábytok z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu. Z konca 18. storočia je intarzovaný stolík a tiež súprava sedacieho nábytku so stolíkom. Nábytok z 19. storočia je zastúpený empírovou súpravou dvoch kresiel a stolíka s ebenovou dyhou a intarziou, drevenou truhlicou s bohatou rezbárskou výzdobou, kreslo s vyšívaným čalúnením a kreslom zdobeným portrétmi významných osobností uhorských dejín vyrobené pri príležitosti osláv milénia.

     Read More
  • Mikuláš Moyzes

    Záver expozície  dejín mesta Prešova je venovaná významnej osobnosti, hudobnému skladateľovi, pedagógovi a organistovi Mikulášovi Moyzesovi, ktorý najplodnejšie obdobie svojho života prežil v Prešove /1908 – 1944/. Pri vzniku ČSR ako predseda Slovenskej národnej rady v Prešove organizuje slovenské školstvo, kultúru, hudobný a spoločenský život. Bol správcom štátneho učiteľského ústavu, profesorom hudby a vedúcou osobnosťou kultúrnych spolkov v Prešove i na Slovensku.

     Read More
  • Neživá príroda

    Expozícia Neživá príroda bola návštevníkovi sprístupnená v roku 2014. Ponúka pohľad do geologickej minulosti regiónu Prešov. Prináša poznatky o spôsobe ťažby a získavania soli, približuje zašlú slávu dobývania nášho jediného drahokamu, drahého opálu. Expozícia tiež návštevníkovi približuje spôsoby získavania nerastných surovín, ako aj ich všestranné využitie. Prostredníctvom vystavených exponátov skamenelín sa ponára do minulosti a ponúka obraz života pred mnohými miliónmi rokov.

     Read More
  • Salašníctvo na Šariši

    salasSalašníctvo, na Šariši „bačovstvo“, je karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Pôvodnými nositeľmi a šíriteľmi tejto pastierskej kultúry boli Valasi a Karakačania, na Šariši Rusíni..

     Read More
  • Soľnobanské čipky

    Národopisná expozícia s názvom Soľnobanské čipky sprístupňuje návštevníkom segment materiálnej kultúry, korene ktorého  siahajú do konca 16. storočia s kontinuálnou tradíciou dodnes.

    Čipka ako ochranno-dekoračný prvok  odevu sa v okolí Soľnej Bane začína šíriť medzi ľudom na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov (Soós). Tradícia hovorí o čipkárkach z Talianska, ktorých úlohou bola príprava vena pre nevesty zo spomínaného rodu. Remeslu, či skôr umeleckému remeslu, sa však priučili aj ženy baníkov i remeselníkov a paličkovaná čipka, ako vedľajšia forma zárobku, začala naplno prekvitať.

     Read More
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku

    Expozícia začína všeobecným úvodom o platidlách, kde na prvých paneloch vystavujeme najstaršie nálezy mincí z Prešova a okolia a mince viažúce sa k regiónu. Najstaršou je keltská tetradrachma z 2. pol. 2. stor. pr. Kr. Vzácne sú rímske cisárske strieborné denáre z prelomu letopočtov z hromadného nálezu na Mičurinovej ulici v Prešove. Zlaté dukáty dopĺňajú vzácne núdzové platidlá z obdobia protihabsburských stavovských povstaní – polturáky razené v Prešove – Eper bloky a papierové platidlá z revolučných rokov 1848-1849 tlačené aj v Sabinove. Základ expozície tvoria tématické celky venované korunovej mene od jej vzniku r. 1892.

     Read More
  • Z dejín hasičstva na Slovensku

    Po piatich rokoch absentovania jedinej celoslovenskej stálej expozície venovanej histórii hasičstva a hasičskej techniky na Slovensku bola 4. mája tohto roku v Krajskom múzeu v Prešove opäť  sprístupnená   výstava s týmto zameraním. Nadväzuje tak na expozíciu Človek a oheň – minulosť a prítomnosť požiarnej ochrany  na Slovensku, ktorá bola pre verejnosť otvorená v prešovskom Múzeu 12.októbra 1978. Vznikla ako výsledok celoživotného zberateľského úsilia popredného činovníka v požiarnickom hnutí Prešovčana Pavla Košíka /1902 – 1981/, ktorý svoju početnú súkromnú zbierku venoval vtedajšiemu Múzeu SRR v Prešove. Stala sa základom nového zbierkového fondu a následne aj stálej expozície.

     Read More
  • Z pokolenia na pokolenie

    Z pokolenia na pokolenie- história materiálnej a duchovnej kultúry Šarišskej dediny.

    Historické územie Šariša je neprerušovane osídľované od Slovanského obdobia. V 13.st je toto územie osídľované nemeckými kolonistami a v 14. st. severozápadnú karpatskú oblasť ovplyvnila kolonizácia podľa valaského práva, ktorá v regióne Šariša doznieva ešte v 18. st. Ľudová kultúra tohto regiónu si udržala svoj pôvodný poľnohospodársky charakter, doplnený čiastočne o chov dobytka a oviec.

     Read More
  • Dejiny Prešova od 9. do 19.storočia
  • Historické hodiny
  • Historické zbrane
  • Historický nábytok a interiérové doplnky
  • Mikuláš Moyzes
  • Neživá príroda
  • Salašníctvo na Šariši
  • Soľnobanské čipky
  • Sto rokov korunovej meny na Slovensku
  • Z dejín hasičstva na Slovensku
  • Z pokolenia na pokolenie
Ľudové tradície v zdravej výžive PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Štvrtok, 29 Jún 2006 00:00

Nevšedný pohľad do kuchyne našich predkov

*** P R E D A J N Á výstava ***

Strava patrí k základným podmienkam, ktoré umožňujú život človeka. Jej charakter závisel od okolitej prírody a možnosti pestovania rastlín a chovu zvierat. Ľudia žijúci v symbióze s prírodou vyhľadávali a zbierali rôzne plody, ktoré sa dali jesť aj surové. Preto v ľudovej strave nachádzame pomerne široký sortiment potravín konzumovaných bez akejkoľvek úpravy. Boli to rôzne plody divo rastúcich alebo lesných druhov ovocia, listy, cibuľky a hľuzy rôznych rastlín. Tvorili síce doplnok stravy, v núdzi však boli často pre ľudí záchranou. Väčšina potravín sa spracovávala tepelne, predovšetkým varením a pečením.

V našej ľudovej strave boli vždy základnými a prevládajúcimi zložkami rastlinné suroviny. Široké uplatnenie mali najmä obilniny, strukoviny a zelenina, ale aj ovocie a iné druhy rastlín. Na Slovensku sa pestovali takmer všetky druhy obilnín a ich odrody – pšenica, jačmeň, proso, raž a ovos, miešanka pšenice a raže tzv. súraž, jarná pšenica - tenkeľ a pohanka – tatarka. Väčšina obilnín sa spotrebovala vo forme múky a krúp na prípravu a konzumovanie medzi ľudom obľúbenej kaše, ale aj chleba a cestovín.

Múka pre svoju vysokú kalorickú hodnotu tvorila energetickú základňu výživy. Najstarším spôsobom výroby múky bolo drvenie obilninových zŕn na kameni iným kameňom. Takto získaná múka sa preosiala a pripravovali z nej kaše. Dokonalejšie spracovanie sa dosiahlo v ručných mlynkoch, tzv. žarnovoch, „hurkačoch“, v ktorých sa zrno mlelo rotačným pohybom medzi dvoma kameňmi. Krúpy majú na Slovensku dlhú tradíciu. Najrozšírenejšia bola výroba krúp z jačmeňa. Zrno na krúpy sa takmer do polovice 20. storočia na dedinách tĺklo v stupkách Múka a krúpy tvorili základ obilninových jedál, ktoré pokladáme za primárne zložky výživy obyvateľstva na Slovensku.

K najrozšírenejším múčnym jedlám, ktoré boli takmer každodenným chodom na stole našich predkov patria cestoviny. Jedia sa ako samostatné jedlá, ako závarky na zahusťovanie polievok aj ako príloha k iným jedlám, najmä k mäsu. Najstarším až archaickým spôsobom prípravy je trhanie tuhého cesta rukami „huśe labi, trhance, škubance“, tiež mrvenie tuhého cesta prstami „sciranka, papcun, mrvence, šír“. Ďalším spôsobom prípravy je hádzanie redšieho cesta z drevenej dosky nožom do vriacej vody „haluški, trepanki, strapački, hičkoše, glgance“ , novším je formovanie cestovín rezaním „rezanki“. K tradičným cestovinám sa radia aj „šuľance, kokoški, slíže a pirohy“. Cestoviny sa dochucujú rôznymi surovinami na slano a sladko.

V histórii stravovania zohrávali významnú úlohu strukoviny, ktoré patria k najbohatším zdrojom rastlinných bielkovín. Na Slovensku sa najviac pestoval hrach a šošovica, ale rozšírené boli aj rôzne druhy bôbu, cícera a fazule. K najstarším patrí hrach, ktorého suché semena sa varili ako kaša alebo polievka. Pri nedostatku obilnín v minulosti mletý hrach často nahrádzal múku. V obľube bola aj v prírode voľne rastúca strukovina ľadník – hrachor lúčny z ktorého varili prívarky a kaše. Bôb mal v strave stabilné miesto, varili z neho polievky ,prívarky a jeho mleté semená často dopĺňali chlebovú múku. Pražené semená cícera sa používali ako náhrada kávy. Šošovica - „ľenča“ pre svoju rýchlu a ľahšiu prípravu, pretože má tenšiu šupku, mala v ľudovej strave dominantné postavenie, používali ju na prípravu hustých sýtych polievok a prívarkov. Strukoviny mali v ľudovej strave široké uplatnenie hlavne preto, že sa mohli uskladniť na dlhšie časové obdobie.

Tvrdenie, že naši predkovia sa živili iba kapustou, zemiakmi, fazuľou, kukuričnou jačmennou, ovsenou či tatarkovou múkou, sa nám ani nebude zdať tak hrozné, keď zistíme, že aj z týchto potravín možno zhotoviť jedlá, na ktorých si môžu pochutiť aj labužníci. Je preto načase vrátiť sa k osvedčeným starodávnym jedlám nášho ľudu

 
Zriaďovateľská listina Krajského múzea - dodatok
Piatok, 10 Február 2017
Zriaďovateľská listina v prílohe.